フォント選択1
フォント選択2

ホームページに戻る
目次に戻る [Al Esperanta Enhavo]



アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「イケマ」
(第19号、2001年(平成13年)9月20日(木)アイヌ語ペンクラブ発行 6~9ページ引用)

イケマ

(アイヌ語)
ikema
イケマ
(エスペラント)
Cynanchum caudatum, ikema [japane]


イケマは、匂いが強いので、悪い神も流行り病もそれを嫌がると言われています。イケマをかんで病人に向かって吹いたり、家の中で吹いたり、首から下げたりしました。

(アイヌ語)
ikema hura ruy pe ne kusu, wen kamuy ka pakor kamuy ka emaka sekor a=ye. ikema a=kuy wa siyeye kur eun a=ewar ka ki, cise or ta a=ewar ka ki, a=rekuci orowa a=racitkere ka ki.
イケマ フラ ルイ ペ ネ クス、 ウェン カムイ カ パコㇿ カムイ カ エマカ セコㇿ アイェ。 イケマ アクイ ワ シイェイェ クㇽ エウン アエワㇻ カ キ、 チセ オㇿ タ アエワㇻ カ キ、 アレクチ オロワ アラチッケレ カ キ。
(エスペラント)
Aino diras, ke malplaĉaj estas aina-dioj malbonaj aŭ infektantaj iujn per malsano, ĉar forta estas la odoro de la plantradiko "ikema" nomata latine "Cynanchum caudatum". Kaj ili mordis ikema-on, elspiras ĝin al la malsanulojn aŭ elspiras ĝin en domo aŭ pendigis ĝin de kolo.
 

知里真志保さんは、次のように言いました:「イケマは、「カムィケマ(神の足)」だろうと思います。草の根は、「そのケマ(草の根)」を言い表わすこともあります。」

(アイヌ語)
Tiri Masiho nispa ene hawean hi: "ikema anakne "kamuy-kema" ne nankor sekor ku=yaynu. kina sinrit "kema" sekor a=porose hi ka an."
知里真志保 ニㇱパ エネ ハウェアン ヒ: "イケマ アナㇰネ "カムイケマ" ネ ナンコㇿ セコㇿ クヤイヌ。 キナ シンリッ "ケマ" セコㇿ アポロセ ヒ カ アン。"
(エスペラント)
S-ro TIRI Maŝiho diris jene: Mi pensas, ke ĝi estas "kamuy-kema" signifanta la aina-dian piedon. Iuj el ainoj nomas la herban radikon "kama", kiu signifas ĝian piedon.
 

イケマは、「シンリッ(根)」とか、「ペヌプ(汁を持つもの)」とか言い表すところもあります。

(アイヌ語)
ikema anakne "sinrit" neya "penup" neya a=porose hi ka an.
イケマ アナㇰネ "シンリッ" ネヤ "ペヌㇷ゚" ネヤ アポロセ ヒ カ アン。
(エスペラント)
Iuj nomas "ikema"-on, "sinrit" signifanta la radikon aŭ "penup" signifanta la sukaĵon.
 

その根を切ると乳のような汁がしたたるので、ペヌプ(汁を持つもの)と言われています。

(アイヌ語)
sinrici a=tuye yakun topehe cik kusu penup sekor a=ye.
シンリチ アトゥイェ ヤクン トペヘ チㇰ クス ペヌㇷ゚ セコㇿ アイェ。
(エスペラント)
Kiam oni tranĉas la radikon, la suko kiel lakto gutas. Tial oni nomas ĝin "penup (signifanta la sukaĵon)".
 

川上まつ子さんは次のように言いました:「うちのおっかあたち風邪でもひいた時なもんだか、イケマを刻んで家の中で吹いたりしたのを見たこ とがある。わしら小さかった頃は、ポンプクル(pon pukuru 小袋)さ、おっかあが、スルククスリ(surkukusuri ショウブ)とかイケマとか入れて、首から下げらしてくれたもんだ。15、6頃まで、それ首に下げらしたもんであったよ。イケマやスルククスリは、ハコ オ ロ アオマレ(棺桶に入れる)したら、アナンシリ(死者)持っていくポンプクルだの入れてしまった。」

(アイヌ語)
Kawakami Matuko katkemat ene hawean hi: "ku=kor hapo k=omkekar hi ta ikema tata wa cise or ta ewar siri ku=nukar amkir. ku=pon i ta, ku=kor hapo anakne, pon pukuru or surku-kusuri neya ikema neya omare wa ku=rekuci orowa racitkere ruwe ne. asikne pa ikasma wan pa, iwan pa ikasma wan pa ku=ne hi pakno, newaanpe racitkere ruwe ne. ikema, surku-kusuri hako (kan'oke) or a=omare hi ta, anansir kor pon pukuru or a=omare ruwe ne."
川上まつ子 カッケマッ エネ ハウェアン ヒ: "クコㇿ ハポ コㇺケカㇻ ヒ タ イケマ タタ ワ チセ オㇿ タ エワㇻ シリ クヌカㇻ アㇺキㇼ。 クポン イ タ、 クコㇿ ハポ アナㇰネ、 ポン プクル オㇿ スㇽク-クスリ ネヤ イケマ ネヤ オマレ ワ クレクチ オロワ ラチッケレ ルウェ ネ。 アシㇰネ パ イカㇱマ ワン パ、 イワン パ イカㇱマ ワン パ クネ ヒ パㇰノ、 ネワアンペ ラチッケレ ルウェ ネ。 イケマ、 スㇽククスリ ハコ (棺おけ) オㇿ アオマレ ヒ タ、 アナンシㇼ コㇿ ポン プクル オㇿ アオマレ ルウェ ネ。"
(エスペラント)
S-ino KAWAKAMI Macuko diris jene:"Kiam oni malvarmumis, mia patrino distranĉis ikema-on kaj mi vidis ŝin elspiras ĝin. Kiam mi estas malgranda, mia patrino enmetis surkukusuri-on, t.e. akoron, aŭ ikema-on en mia saketo kaj pendigis ĝin de kolo. Ĝis kiam mi estas cirkaŭ 15-jara aŭ 16-jara, mi pendigis ĝin de kolo. Kiam oni metas iun en ĉerkon, oni enmetis ikema-on aŭ surkulusuri-on (akoron) en la saketo kun mortinto."
 

イケマを焼いたり、煮たりして、食べましたが、親指くらいものを2つも食べると中毒を起こしたので、警戒したと言われています。大きいものは、5cmほどに太くなり、50cmくらい長くなります。

(アイヌ語)
ikema a=ma ka ki, a=suwe ka ki kane a=e korka, ruweaskepet pakno an pe tup a=e yakun iyoski=an kusu, yaitupare sekor a=ye. poro hike 5cm pakno ruwe wa 50cm pakno tanne ruwe ne.
イケマ アマ カ キ、 アスウェ カ キ カネ アエ コㇿカ、 ルウェアㇱケペッ パㇰノ アン ペ トゥㇷ゚ アエ ヤクン イヨㇱキアン クス、 ヤイトゥパレ セコㇿ アイェ。 ポロ ヒケ 5cm パㇰノ ルウェ ワ 50cm パㇰノ タンネ ルウェ ネ。
(エスペラント)
Oni rostis aŭ boligis ikema-on kaj manĝis ĝin. Oni diras, kiam oni manĝis du ikema-ojn grandajn kiel dikfingro, oni toksiĝis, tial oni avertis. La grandaj ikema-oj fariĝas dika kiel 5cm kaj longa kiel 50cm.
 

青木愛子さんは次のように言いました:「老婆がイケマの根塊を黒く焼いてかじっているのを見たことがあります。老人は長生きのための薬だと言っていました。」

(アイヌ語)
Aoki Aiko katkemat ene hawean hi: "huci ikema ma wa kunnere wa e siri ku=nukar amkir. huci anak, 'tanpe kusuri ne k=e yakun, ney ta pakno ku=iwanke' sekor ye."
青木愛子 カッケマッ エネ ハウェアン ヒ: "フチ イケマ マ ワ クンネレ ワ エ シリ クヌカㇻ アㇺキㇼ。 フチ アナㇰ、 'タンペ クスリ ネ ケ ヤクン、 ネイ タ パㇰノ クイワンケ' セコㇿ イェ。"
(エスペラント)
S-ino AOKI Aiko diras jene: "Mi vidis, ke la maljunulino nigre rostis la radikon de ikema-o. La maljunulino diris, ke ĝi estas drago por longa vivo."
 

萱野茂のアイヌ語辞典には、次のように書かれています:「イケマを焼いて食べる時、あまり多く食べるとそれによって酔っぱらったようになり、ふらふらして、時にはそれで死ぬこともあるそうだ。」

(アイヌ語)
Kayano Sigeru no Aynugo-ziten or ta ene kampinuye hi: "ikema a=ma wa a=e hi ta eytasa a=e kor kusu iyoski=an wa a=ekoca kunine an kor a=ekot pe ne yak a=ye."
萱野茂のアイヌ語辞典 オㇿ タ エネ カンピヌイェ ヒ: "イケマ アマ ワ アエ ヒ タ エイタサ アエ コㇿ クス イヨㇱキアン ワ アエコチャ クニネ アン コㇿ アエコッ ペ ネ ヤㇰ アイェ。"
(エスペラント)
En aina-japana vortaro de KAYANO Sigeru oni trovas jene: "Kiam oni rostas kaj manĝas ikema-ojn, se oni manĝas multe, oni ŝanceliĝas kiel ebriulo, foje oni mortas pro tio."
 

この毒の元は、シナンコトキシンといわれるものだそうです。これは、飲むと心臓がよくなるものだと言われています。また、それでうまくおしっこをするものだと言われています。

(アイヌ語)
ne surku motoho Sinankotokisin sekor a=ye p ne hawe ne. newaanpe a=ku kor, kusu sampe pirka p ne yak a=ye. orowano, kusu pirkano okuyma=an pe ne yak a=ye.
ネ スㇽク モトホ シナンコトキシン セコㇿ アイェ ㇷ゚ ネ ハウェ ネ。 ネワアンペ アク コㇿ、 クス サンペ ピㇼカ ㇷ゚ ネ ヤㇰ アイェ。 オロワノ、 クス ピㇼカノ オクイマアン ペ ネ ヤㇰ アイェ。
(エスペラント)
Oni diras, ke ĝia venena esenco estas cynanchotoxin. Kiam oni trinkas tion, ĝi bonigas koron laŭ onidiro. Kaj oni povas bone pisi pro tio laŭ onidiro.
 

イケマは、「Cynanchum caudatum(クュナンクム カウダトゥム)」という学名です。「Cynanchum (クュナンクム)」のことばの意味は、「犬を殺すもの」です。日本ではイケマ(カモメヅル属、ガガイモ科)という名前です。

(アイヌ語)
ikema anakne "Cynanchum caudatum" sekor gakumei an. "Cynanchum" itak'ipe anak "seta rayke p" ne. sisam or ta ikema (kamomeduru-zoku, gagaimo-ka) sekor re an.
イケマ アナㇰネ "クュナンクム カウダトゥム" セコㇿ 学名 アン。 "クュナンクム" イタㇰイペ アナㇰ "セタ ライケ ㇷ゚" ネ。 シサㇺ オㇿ タ イケマ (カモメヅル属、ガガイモ科) セコㇿ レ アン。
(エスペラント)
La scienca nomo de ikema-o estas "Cynanchum caudatum". La signifo de "Cynanchum" estas "aĵo mortiganta hundon." En Japanio ankaŭ oni nomas ĝin, "ikema" (la genro "kamonezuru", la familio "gagaimo").
 

イケマは、ヤワニ(南千島)やアイヌモシリ(北海道)、日本、中国にも生えているものです。山に生えるもので、ツタになります。7、8月に花が咲き、8、9月に実がなります。

(アイヌ語)
ikema anak yawani (Minami-tisima), aynumosir (Hokkaido), Nippon, Tyûgoku or us pe ne. kim un us pe ne wa, punkar ne ruwe ne. 7, 8 cup or ta nonno o wa 8, 9 cup or ta numus ruwe ne.
イケマ アナㇰ ヤワニ (南千島)、 アイヌモシㇼ (北海道)、 日本、 中国 オㇿ ウㇱ ペ ネ。 キㇺ ウン ウㇱ ペ ネ ワ、 プンカㇻ ネ ルウェ ネ。 7、 8 チュㇷ゚ オㇿ タ ノンノ オ ワ 8、 9 チュㇷ゚ オㇿ タ ヌムㇱ ルウェ ネ。
(エスペラント)
En yawani (Minami-ĉiŝima), aynumosir (Hokkajdo), Nippon (Japanio) kaj Ĉinio, ikema-o kreskas. Ĝi kreskas en monto, fariĝas kiel hedero. En julio aŭ aŭgusto, floras, en aŭgusto aŭ septembro, fruktas.
 

「知里真志保 分類アイヌ語辞典」には、こう書かれています:

(アイヌ語)
"Tiri Masiho Bunrui-Aynugo-Ziten" or ta ene kampinuye hi:
"知里真志保 分類アイヌ語辞典" オㇿ タ エネ カンピヌイェ ヒ:
(エスペラント)
En la aina-lingva vortaro "Ĉiri Maŝiho Bunrui-Aynugo-Ziten" oni skribas jene:
 

イケマは、お腹が痛い時に、少し噛んで飲んだものです。

(アイヌ語)
ikema anak a=honihi arka hi ta ponno a=kuy wa a=ku p ne ruwe ne.
イケマ アナㇰ アホニヒ アㇻカ ヒ タ ポンノ アクイ ワ アク ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。
(エスペラント)
Kiam la stomako doloras, oni iom mordas kaj trinkas ikema-on.
 

頭が痛い時は、焼いて布に包んで、頭に巻きました。

(アイヌ語)
a=sapaha arka hi ta a=ma wa senkari ani a=kokari wa a=epanu ruwe ne.
アサパハ アㇻカ ヒ タ アマ ワ センカリ アニ アコカリ ワ アエパヌ ルウェ ネ。
(エスペラント)
Kiam la kapo doloras, oni rostas ĝin, envolvas ĝin per tuko kaj volvas ĝin ĉirkaŭ la kapo.
 

目の病気を直すのに、寝る前に噛んで、まぶたにつけました。

(アイヌ語)
sik siyeye a=pirkare kuni hotke=an etok ta a=kuy wa a=sikkapuhu kasi a=usi ruwe ne.
シㇰ シイェイェ アピㇼカレ クニ ホッケアン エトㇰ タ アクイ ワ アシッカプフ カシ アウシ ルウェ ネ。
(エスペラント)
Por kuraci okulmalsanon, oni mordas ĝin antaŭ kuŝiĝo kaj almetas ĝin al la palpebroj.
 

煎じて煮出し汁を濃くして、それから、傷を洗うと、化膿しませんでした。

(アイヌ語)
a=popte wa uwe nupur kor orowano, a=pirihi a=huraye yakun yenu ka somo ki.
アポㇷ゚テ ワ ウウェ ヌプㇽ コㇿ オロワノ、 アピリヒ アフライェ ヤクン イェヌ カ ソモ キ。
(エスペラント)
Oni dekoktas ĝin kaj densigas ĝian supon, do, kiam oni lavas vundon, ĝi ne fariĝas pusado.
 

歯が痛む時は、これを噛みました。

(アイヌ語)
a=nimaki arka hi ta newaanpe a=kuy ruwe ne.
アニマキ アㇻカ ヒ タ ネワアンペ アクイ ルウェ ネ。
(エスペラント)
Kiam la dentoj doloras, oni mordas ĝin.
 

美幌では種の表面に付いている綿を取って、どこかが傷ついた時に薬にしました。

(アイヌ語)
Peporo (Bihoro) or ta piye kurka us wata a=uyna wa, neoro ka a=piro hi ta kusuri ne a=kar.
ペポロ (美幌) オㇿ タ ピイェ クㇽカ ウㇱ ワタ アウイナ ワ、 ネオロ カ アピロ ヒ タ クスリ ネ アカㇻ。
(エスペラント)
En Peporo (Bihoro) oni prenas kotonecaĵon algluitan sur semo. Kiam oni vundas, ĝi fariĝas sangohaltigilo.
 

日本では、乾いたイケマは、牛皮消根(ごひしょうこん)と言われるもので、同じように薬にするものです。

(アイヌ語)
sisam or ta, sat ikema gohisyôkon sekor a=ye p ne wa, uneno kusuri ne a=kar pe ne.
シサㇺ オㇿ タ、 サッ イケマ 牛皮消根 セコㇿ アイェ ㇷ゚ ネ ワ、 ウネノ クスリ ネ アカㇻ ペ ネ。
(エスペラント)
En japanio oni nomas sekan ikema-on gohisyookon. Ĝi fariĝas drogo same.
 

イケマの中にプレグナン配糖体、キナンコサイドC2と言われるものがあります。これは、抗腫瘍性や免疫増強作用もあるものだと言う人がいます。

(アイヌ語)
ikema or un, puregunan-haitôtai kinankosaido-C2 sekor a=ye p an. newaanpe anakne, kôsyuyôsei ka men'eki-zôkyô-sayô ka kor pe ne, sekor ye kur an.
イケマ オㇿ ウン、 プレグナン配糖体、キナンコサイドC2 セコㇿ アイェ ㇷ゚ アン。 ネワアンペ アナㇰネ、 抗腫瘍性 カ 免疫増強作用 カ コㇿ ペ ネ、 セコㇿ イェ クㇽ アン。
(エスペラント)
En ikema-o troviĝas Pregnane-glycoside kaj Cynanchoside C2 laŭ onidiro. Iuj diras, ke ĝi efikas kontraŭ-tumorecon kaj plifortigecon por imuno.


目次に戻る

ホームページに戻る [Al Esperanta Enhavo]


PCpዾyǗlgĂ܂}WŔ܂z 萔O~ył񂫁z Yahoo yV NTT-X Store

z[y[W ̃NWbgJ[h COiq ӂ邳Ɣ[ COsیI COze